Moja Teorya

...Alebo bez obalu, tak ako to je ....

Teorya je moje šitie, moja radosť, môj únik pres starosťami a moja práca.

Nedá sa mi len v pár slovách obsiahnuť to, prečo a ako vznikla Teorya, preto vám tu vkladám trošku viac čítania s mojim osobným príbehom.

Nesie mená mojich detí Kristíny Rye a Theodora. Preto TEORYA..

V časoch, keď bol  Teo ešte maličký a ja som sa zamýšľala nad tým čo budem až mi skončí materská, pustila som sa do tvorenia. Nebolo to len šitie, boli to aj dekorácie, doplnky a všelijaké veci okolo aranžovania. Púšťala som jednoducho von svoju kreativitu a popri tom som veľmi aktívne premýšľala, kam sa bude uberať moja profesná činnosť. Pred materskou som pôsobila ako obchodná riaditeľka a vedela som, že tam sa už nevrátim. 

Karty osudu sa tak zamiešali, že som sa na jar 2016 pustila do podnikania. Bolo to práve preto, aby som mohla pracovať z domu. Manželstvo zasiahla veľká kríza, Teo mal len dva roky a žili sme celkom ďaleko od najbližšej rodiny. Predstava že možno zostanem s deťmi sama,  Teo nastúpi čoskoro do škôlky, prídu chorôbky, prázdniny... a aby som sa vyhla neustálemu hľadaniu riešenia čo s Teom, bola práve práca z domu tým najideálnejším riešením

Začala som šiť oblečenie. Pár mesiacov som verila, že práve oblečenie pre deti je moja cesta. Popri tom som pre kamarátky a žienky z okolia šila rôzne doplnky do detských izieb, teepee stany, až sa to všetko nejako neplánovane prehuplo na šitie výbavičiek pre bábätká. V tej dobe, v mojich začiatkoch tu ešte nebolo také množstvo výrobcov, zároveň sociálne siete ako Instagram a Facebook zažívali ešte stále svoj veľký boom. Preto nebolo vôbec náročné získavať stále nových a nových klientov. 

Teorya rástla a stávala sa čoraz známejšou, dá sa povedať že v mnohom udávala smer. 

Také waffle dečky :) dodnes si pamätám, ako som náhodne natrafila na tento zvláštny materiál waffle. Skúsila som objednať a keď prišiel od dodávateľa, prvé čo ma z neho napadlo ušiť, boli dečky v kombinácii s plyšom. Tie sa okamžite zapáčili a ja som nestíhala objednávať materiál. V priebehu pár týždňov už ich začali ponúkať aj ďalší výrobcovia ako horúcu novinku a dečky sú doteraz veľmi žiadané, na čo som patrične a právom hrdá, že prvá taká deka  vyšla práve z mojej dielne. 

A potom prémiová bavlna.  Na Slovensku pojem prémiová bavlna celkom neznámy. Keď som s ňou ako prvá začala prezentovať výbavičky, Teorya zažívala svoje najproduktívnejšie obdobie, zákazky som dokonca musela nechtiac aj odmietať. Záujem zo strany zákazníkov bol obrovský a ja som pracovala od nevidím do nevidím vrátane víkendov aj vrátane výpomoci.

Až prišiel Covid a ten zamiešal karty neskutočne. Prvý polrok 2020 bol ešte fajn,  bol stále plný práce, no začalo vznikať čoraz viac výrobcov a ja som mala pocit že denne na mňa vyskakujú nové ponuky začínajúcich tvorcov. To bohužiaľ to prinieslo aj niečo  nechcené. Mnoho nových výrobcov boli práve napríklad mamičky na materskej, alebo jednoducho skúšajúce šťastie. A aby si nejako nalákali zákazníka, ponúkli mu ,,skvelú,, nízku cenu.  Boli to však ceny úplne bez rozmyslu. Také, ktoré od kuchynského stola doslova valcovali nás podnikateľov z dielní, s odvodami ktoré už tak boli šialené. V tej dobe som ja osobne platila odvody vyše 1000 eur, preto som sa musela naozaj namakať, aby som zaplatila odvody, k tomu hypotéku na dom, poplatky na domácnosť a ešte k tomu aj žila ako človek. Bolo to naozaj čoraz náročnejšie, boj s cenami ktoré sa tlačili smerom dolu, rastúce ceny všade naokolo a zvyšujúci sa tlak. Bolo to cítiť zo všetkých strán. Samozrejme človek chápal i to, že zákazník tiež bojuje s financiami, takže bolo pochopiteľné i to, že hľadal lacnejšie produkty. 

Nastala éra zliav. Všade akcie. Najprv som aj chvíľu odolávala. Ale potom sa už nedalo a rok som fungovala doslova len vďaka zľavovým akciám. Šialené. Na konci roka keď som si všetko  zrátala, ťulka som si po čele. Toto naozaj nie. Nebola to tá správna cesta. A navyše  som videla, ako sa postupne zatvárali malé prevádzky, či už e-shopy alebo výrobcovia končili. Náročné obdobie. Asi najhoršie to bolo na prelome rokov 2021-2022. A musím priznať, že 2022 bol aj pre mňa kritický. Neraz som si poplakala do vankúša. Viete ako, keď prídete o prácu, oklepete sa a idete ďalej. Jednoducho si nájdete inú. Ale to len v prípade, že nie sú iné prekážky. A u mňa tá prekážka bola dosť veľká. Predstava, že zatvorím dielňu a nájdem si prácu bola nereálna. Kvôli Teovi si jednoducho nemôžem dovoliť chodiť len tak do práce.

Teo práve v období kedy začal covid, chodil do prvej triedy a moje niekoľkoročné podozrenia a tušenia začali mať bohužiaľ reálne meno. Poruchy učenia, autizmus. Rana. Ako inak. Pre každú mamu sú také veci ranami. Aj keď som od jeho útleho veku vedela, že čosi je inak. Bol iný než jeho staršia sestra. Jasné, to porovnávanie... ale zatvárať oči pred tým sa nedalo. Lebo jeho správanie bolo jednoducho iné. Nerozprával, nehral sa klasicky ako iné deti. Mal taký svoj iný svet.  Teo má mimo to vyššie spomenuté navyše aj potravinové intoleranice, V našom preklade to znamená, že mu každé ráno varím čerstvý obed do školy. Znie to otravne a také to naozaj aj je. Hoci ja osobne rada varím, toto ma naozaj otravuje. Chápete, vstanete ráno o 5h a idete variť, aby ste stihli do 6h všetko pripraviť. Lebo potom vstane dieťa, ktoré musíte stále kontrolovať. Či si obliekol všetko čo má pripravené, či si umyl zuby a ako si ich umyl, musí sa najesť atď... odpravíte ho 10km do školy, zanesiete obed a letíte rýchlosťou blesku domov. Popracete bordel, rýchlo pobaliť zásielky objednávok z predchádzajúceho dňa, odniesť na zásielkovňu a naspäť do dielne pracovať. Ani neviete ako a je 12h , blíži sa čas kedy treba ísť pre dieťa. Učenie sa , nákupy, práca ktorá sa dá robiť aj doma pri ňom. Teda príprava ďalších objednávok, komunikácia atď. Do toho všetkého mám ešte psa, korytnačky a samozrejme domácnosť.  Kde som ja v tomto všetkom, ani neviem. Nejako som. Za tie roky mám už nejako zabehnutý systém, s ktorým sa takpovediac veziem. Občas je to veľmi náročné, inokedy menej, ale stále mám aj radosti v živote. Tak ako každý a tak, ako aj vy :) 

 Ale dobré to je. Teo Má diagnostikovaný autizmus, poruchy učenia ako dysgrafia a dysortografia.  Je aj napriek diagnózam veľmi šikovný a snaživý.  Na vysvedčení mal naposledy v 3 ročníku jednotky a dvojky. Čo je teda skvelé z môjho pohĺadu, ale aj z pohľadu jeho triednej učiteľky. A teda chvália nás aj vždy keď ideme do psycho poradne na konzultácie, vraj je vidno že odvádzame kus práce a Teo prospieva v rámci jeho možností až veľmi dobre. Musí sa samozrejme učiť a denne naozaj trávime školskými povinnosťami a trénovaním sa minimálne tri hodiny. Krásne číta a je to hotová chodiaca encyklopédia. Neustále sa vzdeláva, číta wikipédiu :) a mnohé odborné články. Zaujíma ho príroda, veda, technika ... Sám sa učí angličtinu (ale samozreme má ju aj v škole a tam ho pani učiteľka veľmi chváli), takže jeho slovná zásoba je už na jeho vek dosť slušná a na dovolenke v cudzine som sa presvedčila, že sa toho chalan naozaj nebojí.

Aby som vám v pár slovách priblížila jeho formu autizmu. Lebo mnoho ľudí, ktorý sa osobne s autizmom nestretli, sú v domnienke že tieto deti sú vždy nezvládateľné, zle sa učia, chodia po špeciálnej školy a je to s nimi jednoducho ťažké. Teo má Aspergerov syndróm. Nezvláda bežné veci a to do takej miery, že mu musím u väčšiny bežných vecí asistovať. Ako obliekanie, hygiena, príprava jedla, čo kde ako má ísť. Nemôže mi sám vyjsť na ulicu, také veci ako jazda na bycikli na verejnej komunikácii je hazdard zo životom. Nemôžem ho nechať samého doma bez dozoru. Bez srandy. Bol by schopný podpáliť dom. Treba ho stále kontrolovať. Ešte keď bol menší, nebolo s ním tuším v tomto smere toľko starostí ako teraz. Dokáže zobrať nožnice a rozstrihať si tričko. Alebo nožíkom doškrabal stôl. Nevie prečo. Jednoducho niečo vyvedie a nevie dôvod. Je veľa vecí ktorých sa bojí a strachy sa prejavujú až ako panický stav hrôzy. On neplače. Je to zvláštne. Ak máte deti, poznáte to, niečo ich rozlútostí a plačú. Alebo niečo ich bolí, plačú. On nie. Ale zato posledný rok sa začal prejavovať trieskaním a rozčuľovaním sa, ak sa mu niečo nepáči. Pri učení ho treba nonstop smerovať spôsobom Teo toto si teraz napíš, toto si teraz prečítaj, Teo toto teraz , teraz sa sústreď ... a v škole má samozrejme na toto všetko asistentku počas celého vyučovania.  To je tá negatívna stránka diagnózy, neviem ako to bude do budúcna s jeho samostatnosťou. No a kladná stránka veci je práve napríklad tá jeho sčítanosť, má neskutočné veomosti, číta a číta a číta. A do kolien často dostáva aj učiteľov a dospelákov okolo svojimi otázkami :)) Ja sa cítim byť často úplne stratená, keď mi položí nejakú odbornú otázku a nechápe ako to nemôžem vedieť keď som staršia ako on. A krásne spieva, má fakt krásny hlas a hudobný sluch. No a Teo má samozrejme aj svojho otca, ktorý mu zase vypĺňa jeho voľný čas hlavne cez víkendy dlhými vychádzami a výletami, návštevami múzeií a podobne. Aby rozširoval svoje obzory aj inak než len čítaním a počítačom.

Som pyšná mama. Na obe moje deti, to staršie je už dospelé a žije svojím životom v cudzine. Od malička bola veľmi samostatná, šikovná, síce riadne tvrdohlavá ale nestratí sa v živote. Moje mladé, krásne a múdre žieňa. 

No a to všetko o čom som vám písala je práve dôvod, prečo je pre mňa najvhodnejšie pracovať z domu. 

Ale dosť o súkromí, ešte sa tu vrátim k práci. 

V čase, kedy to už s výbavičkami nebolo také veselé a šťastné (r 2021), začala som sa viac zaoberať oblečením, ktorým som v podstate aj začínala.  

A tak si tu veselo žijem a šijem. Prestala som riešiť to, koľko je tu zase nových výrobcov, kto ako kde a čo šije. Idem si svoje. Šijem prevážne z autorských dizajnov naších i zahraničných ilustrátorov a stále si žijem svoj malý sen. Sen s radosťami i starosťami. 

Moje kúsky pre vaše deti sú šité z kvalitných bavlnených materiálov s prímesou elastanu. Dobre sa nosia, sú pohodlné, mäkkučké a nechýba im certifikácia kvality a bezpečnosti pre detičky do 3 rokov. Potlače vznikajú v slovenskej tlačiarni v Banskej Bystrici. Detičky teda nosia rýdzo slovenskú, kvalitnú a štýlovú módu.

Som rada za vás, za mojich dlhoročných i nových zákazníkov. Prinášate mi stále nové možnosti, ako sa môžem realizovať. Dávate mi možnosť venovať sa Teovi a byť pri ňom vždy, keď je potrebné. Som naozaj vďačná, že mám takú prácu, kedy som doma a tam, kde som práve potrebná. Oblečenie a aj výbavičky šijem stále s veľkou láskou k tejto síce krásnej ale i náročnej práci.  Šitie je naozaj aj náročná činnosť, ale to je asi každá práca. Vážim si čo mám a vám ďakujem. 

Moje meno je Martina a som tu aj  pre Vás .... vždy keď ma nepotrebujú inde.